70. let boje československých vojsk proti Maďarům

Vyhlásenie ze 4.10.2008

Dnes máme 70. výročie od hrdinského boja československého národa proti agresorovi pod Rimavskou Sobotou. Maďarské vojsko a ozbrojené fašistické maďarské gardy prekročili československú hranicu. Ich cieľom bolo obkľúčenie a dobytie mesta Rimavská Sobota. Agresor prekročil hranice a vnikol hlboko na územie Československa až po líniu obranných pevností. Tam túto valiacu presilu zastavila hŕstka československých vojakov prevážne českého pôvodu. Nezľakli sa presily. Neustúpili ani o kúsok z obrannej línie. Boli odhodlaní položiť svoje životy proti presile aj 6. dní po Mníchovskej zrade. Nakoniec prešli do protiútoku a vyhnali votrelca späť do Maďarska. Naše vojsko nestratilo ani jedného muža. Na strane Maďarov boli desiatky mŕtvych takmer stovky zranených. Viac ako desať útočníkov bolo zajatých.

Tento a aj iné vojnové pohraničné boje starostlivo sledoval Adolf Hitler a generáli nemeckej fašistickej armády. Značne ich znepokojovala obrovská bojaschopnosť, vysoká morálka, technická úroveň čs. armády a zomknutosť obyvateľstva v jeden silný obrany schopný československý národ. Hitlerovi a nemeckým fašistom československá armáda nerobila iba hlboké vrásky na čele ale doslovne naháňala strach. Starostlivo rátali, že ak sa Čechoslováci nevzdajú, bude musieť padnúť obrovské množstvo Nemcov. Aj pri optimistickým fašistických výpočtoch  museli rátať, že pri zabití jedného československého obrancu padne v priemer minimálne päť útočiaci nemeckých vojakov! Čechoslováci po vyhlásení mobilizácie v priebehu niekoľkých hodín postavili miliónovú armádu. Do armády nastúpili 100 % povolaných Čechoslovákov z území Slovenska, Čiech ako aj Podkarpatskej Rusi. Mobilizační rozkaz z odhodlaním rešpektovala aj väčšina slušných bratov maďarskej a nemeckej národnosti. Mnohí robili „problémy“ dokonca svojím odhodlaní tým, že sa hlásili do armády skôr, ako dostali mobilizační rozkaz a vytvárali obrovské fronty pred mobilizačnými centrami!

Súčasná propaganda takmer vôbec nehovorí o tom, že aj pri optimistických víziách by mohlo padnúť až 5 miliónov vojakov nemeckej fašistickej armády ! A toto číslo v prípade, že by  Čechoslovákom pomohlo zahraničie, by bolo ešte vyššie! Hitler tak početnú armádu nemal!

Hitler ale dobre vedel, že o hrdinskej obrane Čechoslovákov by sa dozvedel aj ľud Francúzka a Anglicka a zvrhol by zradcovské vedenie svojich krajín. Hitler zrejme vedel, že v prípade hrdinskej obrany Československa bol plánovaný prevrat v Anglicku a následný útok na Nemecko. Hitler vedel, že hrdinská obrana Čechoslovákov by aj vo Francúzku mohla posilniť protifašistický odpor a zvrhnúť jeho priaznivcov. Hitler vedel, že Čechoslováci sa tak ako vždy s Poliakmi nakoniec dohodli, a že Poliaci Československo nenapadnú. Hitler dobre vedel, že Maďarskú fašistickú armádu udrží na juhu pár československých invalidov a dôchodcov.

Ale najviac sa Hitler obával domácej mienky. Obrovské množstvo padlých a zmrzačených nemeckých vojakov by určite spôsobilo vytriezvenie mnohých nemeckých občanov z fašistického opilstva. A toho sa Hitler obával najviac.

Takže ak by sa Československo vojensky bránilo pred nemeckou fašistickou armádou, je veľmi nepravdepodobné, že by sa Hitler odhodlal k útoku. Možno by urobil pár prieskumných pohraničných konfliktov. A tak mohla II. svetová vojna skončiť už v samom jej počiatku! Ale to by národy nesmeli ustupovať zbabelcom a voliť si ich za svojich predstaviteľov. Žijú ešte niektorí hrdinovia z roty obrancov Rimavskej Soboty? Mali by sme ich dávať za vzor svojim synom!

Poučme sa z minulosti!

Rimavská Sobota, 4.10.2008